• pic1 UŽ DVE DESATROČIA S VAMI
  • pic2 SPOĽAHLIVÝ SERVIS
  • pic3 VŽDY NABLÍZKU K VÁM
Úvod  >  Magazín

Magazín

Poznáte pojem zelená revolúcia? Viete, aké sú jej dopady?

Pojem zelená revolúcia sa začal používať v druhej polovici minulého storočia, a to najmä v 60-tych rokoch. Vďaka novým prístupom k pestovaniu sa v tomto období podarilo odvrátiť potravinovú krízu vo viacerých rozvojových krajinách. V čom spočívajú prínosy zelenej revolúcie, aké sú jej negatíva a ako súvisí s vývojom v súčasnosti? 

Zelená revolúcia je pojem označujúci zavádzanie nových stratégií v poľnohospodárstve, ktoré vedú k výraznému nárastu úrody a omnoho efektívnejšiemu využívaniu pôdy. V mnohých krajinách znamenala zelená revolúcia prechod k intenzívnemu poľnohospodárstvu. Na dosiahnutie lepšej výnosnosti sa používali začali vo väčšej miere využívať moderné hnojivá a pesticídy. 

V priebehu 50- a 60-tych rokov sa v oblasti poľnohospodárstva začal naplno presadzovať koncept mechanizácie, využívania najmodernejších chemikálií a geneticky upravených plodín. Jedným z priekopníkov zelenej revolúcie bol vedec Norman Borlaug, ktorý svoju vedeckú kariéru zasvätil šľachteniu rôznych poľnohospodárskych plodín. Tie boli odolnejšie voči chorobám a zároveň dosahovali veľmi vysokú výnosnosť. 

 


Šľachtením pšenice sa podarilo dosiahnuť vyššiu výnosnosť pôdy
 

Zelená revolúcia odštartovala v Mexiku

 

Prvou krajinou, v ktorej sa naplno prejavila zelená revolúcia, bolo Mexiko, kde sa už začiatkom 40-tych rokoch začína experimentovať so šľachtením odolnejších odrôd pšenice. Po necelých dvadsiatich rokoch a mnohých pokusoch sa po úrodných pôdach Mexika rozšírilo pestovanie šľachtenej pšenice a kukurice s vyššou výnosnosťou. 

Takto šľachtené plodiny rástli rýchlejšie, boli odolnejšie voči škodcom a chorobám a boli zárukou, že každý hektár pôdy dosahoval dovtedy nevídanú výnosnosť. Do roku 1963 sa pestovala výnosnejšia pšenica už na 95% úrodnej pôdy Mexika. Výsledky na seba nenechali dlho čakať, koncom 60-tych rokov bola potravinová kríza, ktorá Mexiku hrozila, zažehnaná a táto krajina si dokonca mohla dovoliť pšenicu aj vyvážať. Ako príklad uveďme, že už od roku 1964 Mexiko vyvážalo približne 500 tisíc ton pšenice ročne. 

 

V Indii zabránila zelená revolúcia hladomoru

 

Úspechy z Mexika sa rýchlo rozšírili do ostatných častí sveta. Zásadný význam mala zelená revolúcia aj pre Indiu, kde v dôsledku prudkého nárastu populácie hrozil nedostatok potravín. V 60-tych rokoch minulého storočia sa dokonca odhadovalo, že Indii hrozí v mnohých oblastiach hladomor. Situáciu sa podarilo zvrátiť zintenzívnením poľnohospodárstva. Od roku 1965 do roku 1986 stúpla produkcia pšenice o viac ako 400 %, čo Indiu dostalo na tretiu priečku celosvetového rebríčka. Uveďme, že hybridným odrodám pšenice sa veľmi darilo aj v susednom Pakistane. Tu už po troch rokoch od začatia pestovania, dosiahla krajina úplnú sebestačnosť.

Nové typy odrôd žali úspechy aj na Filipínach a v ďalších krajinách Ázie, kde sa rozšírilo pestovanie špeciálnych odrôd ryže. Odroda dostala dokonca názov „zázračná ryža“ a priemerná výnosnosť stúpla v priebehu 20 rokov o vyše 52%. Pre porovnanie uveďme, že v krajinách, kde sa tieto odrody nepestovali, poklesla celková výnosnosť ryžových polí za rovnaké obdobie o približne 4%. 

 


Zelená revolúcia mala pre Indiu zásadný význam

 

Aké sú pozitívne a negatívne dopady zelenej revolúcie?

 

Prínosy zelenej revolúcie sú teda jednoznačné. Odhaduje sa, že bez zintenzívňovania poľnohospodárstva by úroda v rozvojových krajinách bola o približne pätinu nižšia, ceny potravín by boli o približne dve tretiny vyššie a podvýživou by bolo ohrozených 32 až 42 miliónov detí. Napriek tomu, zelená revolúcia prináša aj viacero negatív. 

Prílišné zintenzívňovanie poľnohospodárstva má negatívne vplyvy nna samotnú kvalitu pôdy a v mnohých oblastiach spôsobila zníženie biodiverzity. Niektoré pesticídy sa v priebehu rokov ukázali ako škodlivé a zároveň, tento spôsob pestovania je v mnohých oblastiach trvalo neudržateľný. 

Netreba tiež zabúdať na to, že postupy intenzívneho poľnohospodárstvafinančne nákladné a často ani napriek vysokej výnosnosti nie je možné dosiahnuť ekonomicky uspokojivé výsledky. Nie je neobvyklé, že potom, ako prestal byť tento spôsob pestovania dotovaný, zostali v niektorých oblastiach zničené a ťažko využiteľné polia.

Otázka, či nás čaká ďalšia vlna zelenej revolúcie je aktuálna aj dnes. Svetová populácia je stále na vzostupe a to znamená, že už čoskoro môžeme v niektorých oblastiach čeliť podobným výzvam pred 70-80 rokmi. Ďalšia vlna zelenej revolúcie by mohla byť výrazne ovplyvnená modernými technológiami, pokročilými spôsobmi zavlažovania a s čo najväčším uplatnením trvalo udržateľných postupov. 




Najnovšie články

Pojem zelená revolúcia sa začal používať v druhej polovici minulého storočia, a to najmä v 60-tych rokoch. Vďaka novým prístupom k pestovaniu sa v tomto období podarilo odvrátiť...
Domestifikácia a cielené pestovanie plodín spôsobilo v mladšej dobe kamennej revolúciu. Ľudia už neboli odkázaní iba na potravu, ktorú nájdu alebo ulovia, ale naučili sa využívať...
Základom úspechu na poli je bezpochyby dôsledný prístup a zodpovedné plánovanie. Preto by ste už cez leto mali myslieť na budúcoročnú sezónu. Hoci nie všetky faktory je možné...

Táto stránka používa súbory cookie na zlepšenie používateľského zážitku. Používaním webovej stránky súhlasíte so všetkými súbormi cookie v súlade s našimi pravidlami cookies.