Po rekordne teplej a suchej jari čelí Európa ďalšiemu suchému letu. Podľa najnovších údajov Európskeho observatória sucha (EDO) je viac ako 40 % kontinentu postihnutých rôznymi stupňami sucha. Dôsledky pociťuje najmä poľnohospodárstvo, vodohospodárstvo a turistický sektor.
Kritické oblasti: juh aj sever v napätí
Najvážnejšia situácia je momentálne v juhovýchodnom Španielsku, na Cypre, v Grécku a na Balkáne. Tieto oblasti sú pod najvyšším stupňom výstrahy, čo znamená, že rastliny už sú pod výrazným stresom, pôda je bez vlhkosti a úhrny zrážok sú hlboko pod normálom.
Zvlášť vypuklý je problém na gréckych dovolenkových ostrovoch ako Santorini a Mykonos, kde voda nestačí pokrývať letnú turistickú sezónu. Dováža sa cisternami z pevniny alebo sa získava cez odsoľovanie morskej vody. Podľa odborníkov je na vine nielen neudržateľný cestovný ruch, ale aj zle nastavená vodná politika a plytvanie v poľnohospodárstve.
Popri juhu však varovné signály prichádzajú aj zo severu. Dlhodobé sucho zasahuje Poľsko, Slovensko, Ukrajinu a pobaltské krajiny. V týchto oblastiach sa začína zhoršovať stav vegetácie, čo môže mať následky pre potravinovú bezpečnosť z dlhodobého hľadiska, najmä v prípade Ukrajiny, jedného z najväčších európskych exportérov obilia.
Dôsledky aj pre vodné elektrárne
Sucho už teraz ovplyvňuje úrodu, čo zvyšuje ceny potravín. Okrem poľnohospodárov však čelia problémom aj vodné elektrárne. Kombinácia sucha a extrémnych zrážok núti elektrárne pracovať na hranici svojich možností, varuje Medzinárodná asociácia pre vodnú energiu.
Reakcia Európskej únie
Európska komisia zverejnila novú stratégiu, ktorá reaguje na kombináciu problémov: sucho, znečistenie vodných zdrojov PFAS a dusičnanmi, problémovú infraštruktúru či nárazové lejaky. Hoci nové pravidlá zatiaľ nie sú právne záväzné, Komisia vyzýva členské štáty, aby do roku 2030 zlepšili efektívnosť využívania vody aspoň o 10 %.
Jednotlivé krajiny si majú stanoviť vlastné ciele podľa svojich podmienok. V roku 2027 sa pripraví spoločná metodika a benchmarking, ktorý zohľadní regionálne rozdiely aj sektorové priority (poľnohospodárstvo, energetika, verejný sektor).
Financovanie a inovácie
Na podporu realizácie vodnej stratégie plánuje Európska investičná banka uvoľniť viac než 15 miliárd eur v rokoch 2025 – 2027. Investície poputujú nielen do infraštruktúry, ale aj do environmentálne zameraných riešení.
Zriadená bude aj iniciatíva na vývoj nových technológií, ktoré pomôžu čistiť vodu od tzv. večných chemikálií ako PFAS. Tie predstavujú vážne riziko pre zdravie aj životné prostredie, pričom sa už nachádzajú v pitnej vode mnohých oblastí.
